Ročník 2019 - denník

3. Júla 2020 - piatok

        Cez deň nám tri detváky cukli a napriek tomu, že boli nahlásené, neprišli. Spravili tak ma poslednú chvíľu. Aspoň, že Peťo K. prišiel sám, no Branko G. nie. Nástup v tomto ročníku bol akýsi ťažkopádny.

Ani tento rok sme už nešli pod stany. Pomestili sme sa do jedného apartmánu, jednej chatky a jedného bungalovu s krytou terasou.

V bufete Kotva, kde sme sa sústredili kým sme sa pozbierali všetci, sme s majiteľom pospomínali na staré časy ako to tu na Rudave fungovalo, ale aj sedem rokov nefungovalo. Čo to sme popili, pokecali, zasrandovali a cestou do kempu poniektorí skúsili diferenciu pohostinnosti v bufete na pláži.

V kempe sme sa sústredili na terase bungalovu. Po urputnej akcii ochrany proti mimoriadne veľkej armáde invazívnych komárov, sa drevenými briketami rozohrial z domu prinesený gril, na ktorom sa grilovala doma naložená krkovica, či kuracina na kari. Vyskúšali sme implicitnou výbavou poskytnutý sporák, kde sa v rúre pripravila grilovaná zelenina a na plyne (pod kuchynskou linkou sa schovávala plynová bomba) sa v panvici pripravili dvojdruhové šampiňóny ako príloha. Spolu s kváskovým chlebom a horčicou sa nám tak podarilo zasýtiť všetky hladné žalúdky a túto nálož tak zaliať z domu prinesenými zásobami tekutých pochutín rôzneho druhu. Za zvuku gitary a piesní, ktorých interpretácie sa v tento večer tohoto ročníku chytil takmer každý tatko, sme sa zabávali až do hlbokej noci. Samozrejme sme intenzitu decibelov po začiatku nočného kľudu v kempe znížili.

4. Júla 2020 - sobota

        Tak toto bol naozaj deň bez akéhokoľvek plánovania, pretože nebolo treba nič plánovať. Veď okrem dvoch detvákov sme tu boli všetci dospelí. A dospelí si už vraj môžu robiť čo? Vraj všetko, alebo aj nič! :o))

Počasie nám prialo a tak sa každý z nás zariadil tak, ako mu v onej chvíli vyhovovalo. Niekto sa už skoro ráno prechádzal po okolí, niekomu sa vôbec z postele nechcelo a tak len tak vylihoval na gauči, či čumel do telky, niekto si posedel na vzduchu pri dobrom pivku, niekto si prenajal vodný bicykel, aby prebrázdil vodnú hladinu sem a tam, niekto sa len tak slnil pri vode, a niekto si zašantil v bazéne v priestoroch kempu, niekto si kopal na trávniku loptu a niekto zase hral volejbal, niekto si po obede dospal predošlú noc a niekto... a kto to mal vlastne všetko mapovať? Bolo jednoducho fajn!

Takmer všetci sme si ale po obede zahrali Mölkky. Hru, ktorú sme mali so sebou už takmer tri ročníky, no nenašiel sa čas, aby sme si ju spolu zahrali. Až teraz, vo finálny osemnásty ročník.

Navečer nás do kempu prišiel na svojej motorke navštíviť Ľudo B., jeden zo zakladateľov tejto nádhernej dlhoročnej akcie "Stanovačka á la Ydykseb". Pokecali sme pri káve a pospomínali na staré časy a akoby symbolicky tak uzatvorili túto éru osemnástich rokov, kedy sme svoje detváky viedli k samostatnosti a spoločenskej ekvilibristike po bokoch svojich otcov.

Zo zvyškov grilovaného mäsa z predchádzajúceho večera sme si na večeru pripravili niečo v štýle jemne pikantného ragú s chlebom, popritom sa nakrájala klobáska a syry, pripravili sme si pukance a tak podobne, čím sme vlastne dojedli všetko tak, aby sme to napokon nemuseli nosiť domov. Tí hladnejší, či vyberavejší si obohatili svoje chuťové poháriky čerstvým bufetovým langošom, o ktoré tu naozaj nebola núdza. Aj v tento večer sa vytiahla gitara, no už sa tak nespievalo ako deň predtým, pretože únava, ktorá na nás padala ako mäkké tóny uspávanky na vyvetraný vankúš, si vyberala svoju daň. Nebola ešte ani polnoc, keď sa naše telá v horizontálnej polohe s dôverou odovzdali spánku.

5. Júla 2020 - nedeľa

        Ráno bolo lenivé a pomalé. Spev vtákov, lesné ticho a čerstvý vzduch nám sprevádzali vstávanie. Také to vstávanie, keď vieš, že musíš vstať, no hneď ako si predstavíš, že sa musíš zbaliť a odísť, tak sa radšej prehodíš na druhú stranu a zatvoríš oči, akoby si sa týmto gestom zbavil onej povinnosti. Podojedali sa koláče a postupne sme sa roztratili do bežného zvyšku nedele.

Vďaka Vám priatelia! Boli to skvelé roky s Vami!