Ročník 2019 - denník

5. Júla 2019 - piatok

pokec        V tento deň bol štátny Sviatok svätého Cyrila a Metoda, preto sme si dohodli odovzdávku chalupy už okolo obeda. Poobsadzovali sme si postupne postele, aby mal každý to svoje útočisko a nastalo brutálne voľno v paralele s brutálnym teplom. Chlapi sa pustili do varenia fazuľovej polievky Mór Jókai, aby bolo čo na večeru do žalúdka naložiť. Varili sme ju veru dlho... veľmi dlho, nakoľko na chate bola iba jedna malá elektrická dvojplatnička a tá by nám rozhodne na 20 litrový hrniec nepostačila. Varilo sa preto vonku na klasických starých hrdzavých kachliach (viď. fotky). Kooperácia oteckov bola dokonale zohraná, priam rokmi vyšperkovaná. Každý sa tak nejako dobrovoľne a automaticky chopil nejakej časti tohoto veľdiela no a výsledok stál preto zato. Polievka to bola naozaj fantastická. Detváky sa do doby jej podávania pofľakovali, užívali si veget, rozprávali sa, hrali bedminton a tak... proste sa bavili a boli sami sebou. Popritom v tej horúčave upíjali z narazeného sudu kofoly... no dobre, tie dospelé aj z narazeného sudu piva. Keď padla tma, to už zábava fičala. Z bluetoothového repráku hučali piesne rôznych žánrov, ktoré boli rovno doprevádzané detským spevom a neskôr sme si všetci spoločne aj zabékali do hlbokej noci spolu s gitarou. Človek by sa až niekedy divil, čo všetko tie naše detváky poznajú. A keď nepoznajú, vygooglujú si. Veď LTE WiFi sme si tam predsa priniesli svoju. Poslední "bojovníci" zaľahli takmer o piatej nadránom. Nuž keď je zábava, tak sa ani spať veľmi poniektorým nechce.

6. Júla 2019 - sobota

pokec        Ranné pokrčené tváre vypovedali o prebdenej noci rovnako ako o kvalite spánku jednotlivcov. Každá jedna bola svojím spôsobom exemplárna. Ale prečo by sme sa mali zdržovať nejakým spaním, či udržiavaním si ksichtu v akceptovateľnom šejpe, no nie? Raňajkovali sme každý kto si čo našiel, veď klasika. Tie mladšie ročníky samozrejme obslúžili jejich otcovia, ale všetko šlo tak akosi hladko. V podstate sme radi, že nám deti už vyrástli, kopec povinností nám otcom takto na týchto akciách odpadlo, ale aj najpriek jejich veku to spravíme pre nich radi. Sú predsa naše!

Po raňajkách zasadla pri kávičke dospelácka rada, aby sme si načrtli program na dnešný deň. Ísť na túru niekam do Skalice, či do Holíča by bolo v tomto počasí takpovediac šialenstvo a preto sme uvažovali skôr o kúpaní. Detváky sa okamžite z vlastnej iniciatívy začali podieľať na tvorbe dnešného programu. Veď prečo nie? Je to predsa hlavne o nich a sme jeden kolektív! V podstate nám hneď zdementovali nápad ísť sa okúpať do Zlatníckej Doliny. Svojimi skúsenosťami nám ju nedoporučovali, lebo je tam vraj nuda a len jeden bazén. Napokon sa po všakovakých návrhoch rozhodlo ísť sa okúpať na kúpalisko do Hodonína. Dva skokanské mostíky, bazén s vlnobitím, tobogán plavecký bazén, trojdráhová šmykľavka, divoká rieka a tak ďalej, ich namotivovali natoľko, že nebolo o čom. Okrem kúpania si detváky zahrali aj plážový volejbal, vyjedli sme i bufety, no proste kúpalisková klasika.

Po návrate na chatu sme nám zohriali polievku. Bolo jej naozaj dosť, no aj napriek tomu sa opekalo a dojedali sa zvyšky z domu. Detváky si zase našli svoj odpočinkový program a tak ako v deň predošlý sa postupne všetko kumulovalo na terase pri stoloch. Blblo sa, spievalo, kričalo a rehotalo. Tento večer bol ale trochu odlišný, pretože keď padla tma, detváky boli posadané za stolom nad ohniskom, kde si šli tú svoju muziku a humor, kým tatkovia na terase dobiehali s gitarou svoj žáner, ku ktorému sa deň pred nedostali. V tento večer sa ale zaľahlo skôr. Únava z celého dňa sa podpísala pod verdikt "idem spať". Nebolo to to do polnoci, no niečo po polnoci áno. Poniektorí spali na terase na lavičkách pod holým nebom. Bolo teplo a nebol dážď, tak prečo nie?

7. Júla 2019 - nedeľa

pokec        Tieto rána už nie sú prekvapením v zmysle ksichtov a otázok "ty si kto?". Tieto rána sú v podstate už len o naraňajkovaní sa, uprataní chaty, zbalení sa a o odchode samotnom. Nič mimoriadne sa preto v toto ráno nestalo, čo by tu bolo potrebné spomenúť. Dokonca sme tieto povinné úkony mali za sebou oveľa skôr, ako sme bývali zvyknutí. No čo máme robiť, keď sme takí šikovní? Podľa mňa to ale bolo tým, ako som už spomínal, že sme za tie roky zohraní. Jednoducho vieme, čo je potrebné spraviť a tak tomu bolo aj teraz. Nezaťažovali sme sa ani rozpočítaním spoločných položiek na hlavu, toto sme si prenechali na ďaľšie dni, aby sme si účtovaním nekazili dobrý pocit z pobytu. A preto skôr, než padlo poľudnie, nebola tam od nás ani noha.

Vďaka priatelia! Bol to zase raz skvelý víkend!!! Termín ďaľšieho ročníka sa v tomto momente už odpočítava.