Ročník 2014 - denník


27. Júna 2014 - piatok

        Tento ročník bol akousi vylepšenou kópiou minulého ročníka. Peter F. a Branko G. znova dorazili na Milošovu Chatu prví a znova okolo druhej hodiny poobednej. Juraj P. a Braňo P. sa so svojimi detvákmi doterigali vlakom a ročník, dá sa povedať, začal klasicky - prípravou hovädzieho guláša v kotlíku.

Nie, že by som chcel porovnávať, ale organizácia obsadzovania postelí bola tento rok omnoho viac organizovaná. Priam by som povedal, že niektoré postele boli prirodzene obsadené z minulého roka tými istými účastníkmi. Kúsky podlahy tiež obsadili tí istí na karimatkách a spacákoch, ba dokonca sa nám pri počte tridsiatich nocľažníkov a dviadsiatich dvoch postelí podaril nevídaný kúsok vo forme dvoch voľných postelí. Maximum obsadenosti sme dosiahli pri našich chalanoch, kde sa nám podarilo vďaka ich prirodzenej túžbe byť spolu na izbe, obsadiť tri postele siedmymi účastníkmi. Nepýtaj sa ma ako, ale tá radosť v ich očiach...

Každý sa prirodzene chopil svojej úlohy, ktorú mu nikto neurčil a všetko išlo ako po masle. Oheň zadymil rukami chalanov skôr, než sme stihli dokrájať mäso na guláš. Pinpongáč ťukal ostošesť, hojdačka zahrievala svoje kovové ložiská nákladom detvákov a lopta na ihrisku lietala odrážaná dievčenskými rukami, ktoré ešte predtým držali kuchynské náradie pri príprave zemiakov, cesnaku a iných gulášových ingrediencií. Cibuľu sme s Brankom stihli nakrájať a preddusiť na masti ešte skôr, než sa dovalil Ľudo B. s detvákmi a následne za ním sa to už postupne zliezalo ako včely na med.

Najdôležitejšou súčasťou bol pre oteckov v tento deň Ivan B. i keď bez Peťa K. by sa mu to isto nepodarilo. Ten totiž tak, ako minulý rok, zabezpečil samochladiaci sud zlatého moku na každý večer zvlášť, slovom dva a keďže povinnosti mu nedovolili prísť tak skoro, Ivan B. ochotne zabezpečil skoršiu donášku vrátane kotlíku na guláš, ktorý tiež tak ako minulý rok zabezpečoval Peťo K. Uj, no sláva takýmto šikovným chalanom. No nie?

Tie decká, ktoré už zažili minuloročný guláš a nemali naň rovnakú chuť ako my ostatní, si zabezpečili stravu vlastnú. Pripravili si bryndzové a kapustové halušky akoby boli od baču. No čo, veď niekoté detváky majú už občianske preukazy (to snáď ani nie je pravda!!!) a sú niekedy omnoho šikovnejšie než my tatkovia. A ako hovoria naši českí priatelia - " ty halušky zmizli dřív, než by's řekl švec."

Keď sa pojedlo, tak sa i na gitarách pohralo i pospievalo sa. Ej veru, dobre bolo!!!

I poviem to takto: Bol to deň uvoľnenia od pracovného života. Videli sme to na sebe vzájomne. Poslední skauti odchádzali od ohňa okolo trištvrte na štyri v hodine rannej.


28. Júna 2014 - Sobota

        Plán sme nemali a tak sa celé doobedie odohralo na chate vo forme postupného vyliezania z postelí a dlhých raňajok. Tí, čo chceli, sa dokonca nevyhli rannej hygiene a tí čo chceli aj tento rok hygienické prázdniny, ich aj mali. Veď dve rána a dva večere bez umytia zubov ešte nikoho predsa nezabili. A ten pocit, keď môžeš porušiť pravidlo... veď to poznáme všetci.

Oskar na oblohe celkom pripekal i keď mu pred ksichtom behali oblohové ovečky, ktoré spolu s fúkačom ochladzovali vzduch. Bolo to síce na krátke rukávy i nohávy, no nie na kúpanie. Ale keďže sme minulý rok spoločne vďaka počasiu nenavštívili "pobrežie" Dubníckej priehrady, spravili sme tak teraz. Na dlhú túru na Čachtický hrad by sme nikoho už nedostali. Ja viem, mohli sme použiť argument, že tento rok je už hrad otvorený, ale tých 14 km sa ani nám nechcelo, veď sme to videli už minulý rok. A nech máme aj niečo nové. A dobre sme spravili, že sme išli na pláž.

Najprv sa nám detváky točili na detskom kolotoči (viď fotky) a potom, keď Maťo G. vbehol do vody a oslavoval výkrikmi a mávaním rúk jej fantastickosť, sa nám postupne pár detvákov osmelilo tiež. Ale len na chvíľu. Boli hladné. A tak sme sa presunuli do, ehm, ani neviem ako to nazvať, bufet, či reštaurácia? Bol tam nafukovací hrad a šokované čašníčky z toľkých zákazníkov naraz. Pomotali, čo sa dalo a našou úlohou bolo utlmovať nespokojné emócie detvákov, lebo ten už má jedlo, a objednával neskôr ako my, lebo tomu doniesli hento a hento a nás sa ešte nikto nepýtal, čo si dáme... no detváky, veď normálne, nie?

Ešte aj účet čašníčky pomotali a robili ho na viac krát. Hlavné však bolo, že nakoniec bol každý spokojný a napapaný. Presunuli sme sa potom na pláž, kde sme určite boli stredobodom pozornosti. Ľudí bolo málo a aj tí, čo tam na dekách ležali a snažili sa chytať bronz, pozerali našim smerom. Veď také "chaos divallo" tam hádam za posledný rok ani nemali. Vybláznili sme sa a presunuli sme takto rozcvčiené telesné schránky na chatu, kde už bol predpripravený rozpis na MS Dubník vo futbale.

I vzniklo nám šesť družstiev nasledovne:
Soberano Malacky Flames Radler
Juraj, Štefan, Dominik, Terezka, Miško Branko, Peter, Katka, Tomáško, Maroško Milan, Martin, Šimonko, Jakubko, Adamko
Bossky Hello Kitty Medvede Kene
Ivan, Peter, Kačenka, Katka, Samko Ľudo, Braňo, Emka, Patrik, Samko Peter, Esterka, Paulínka, Zuzka, Andrejka


V zápasoch v štýle každý s každým každý odohral 5 zápasov. Pôvodné trvanie zápasu bolo 15 minút, no po incidente s loptou, kedy si povedala, že vyfučí, sa zápasy skrátili na 7 minút. Bolo to dobré hneď z niekoľkých dôvodov:
- slnko rýchlo zapadalo, večer nás chytal za päty
- otravovali nás ani nie tak komáre ako mušky, po ktorých štípancoch doslova tiekla krv
- družstvám rýchlo vysychala kondička
- narastajúci hlad znižoval koncentráciu na výkony
- narastal počet malicherných zranení
- a hlavne, nešlo o výhru, ale o zábavu

Výsledky zápasov:
Soberano : MA Flames Radler : Bossky Hello K. Medvede : Kene
4 : 3 0 : 2 1 : 0
MA Flames : Radler Soberano : Bossky MA Flames : Hello K. Medvede
1 : 2 1 : 2 3 : 0
Radler : Kene Soberano : Hello K. Medvede Kene : Bossky
5 : 0 1 : 1 0 : 2
Radler : Hello K. Medvede MA Flames : Bossky Soberano : Radler
1 : 0 0 : 3 1 : 1
MA Flames : Kene Bossky : Hello K. Medvede Soberano : Kene
2 : 1 1 : 0 1 : 3


Výsledné poradie tímov
Tím Počet bodov
Bossky 15
Radler 10
Malacky Flames 6
Soberano 5
Hello Kitty Medvede 4
Kene 3


A keďže sme nestihli spraviť vyhlásenie výsledkov MS Dubník 2014, tak aspoň takto takto.

Samko S. sa nám postaral o palacinky, ktoré podával v spoločenskej miestnosti za barovým pultom. Bolo veľmi príjemné sa naňho pozerať ako šikovne pracoval a prstami obracal pečúce sa palacinky na horúcej platni. Ako plnka bola najžiadanejšia Nutella, ktorej v tento večer padlo za viac ako kilo. Tí, čo nemali chuť na sladké šachovali s paličkami nad ohníkom, kde si opekali všakovaké pochutiny z domu prinesené.

Keď sme sa najedli, deti si rozprávali rôzne aj strašidelné zážitky, vďaka ktorým prišlo aj k malému úrazu. No čo Ti poviem? Utekali z chaty pred strachom, ktorý si sami medzi sebou rozhostili. Terezka rukou buchla do malej sklenenej výplne na vchodových dverách a praskla sklo. Vlastne rozbila až tam diera ostala. Ani si to spočiatku nevšimla, bolo to našťastie len malé poranenie, ale niesla to napriek tečúcej krvi hrdinsky.

Deň bol veru plný aktivít, no napriek tomu aj vďaka teplej noci niektoré detváky vydržali pri ohni až do pol štvrtej ráno.


29. Júna 2014 - Nedeľa

        Uf, keďže som nechcel nechať deti vonku v noci samotné, tak sme sa s Ľudom obetovali a boli s nimi až do záverečnej. To spôsobilo, že akékoľvek dianie v chate, pri chate, alebo aj mimo chaty, som až od jedenástej hodiny nezachytil. Až vtedy sa mi podarilo vyplaziť sa z postele a fungovať. Všetci už boli naraňajkovaní a poletovali kadetade ako také osy okolo cukrovej vody.

Ostala nám však ešte milá úloha, ktorá ich sústredila na terasu chaty - darčeky. Z recesie a zvedavsti, ako sa nám budú detváky tváriť, sme im s vážnou tvárou začali rozdávať balený cukor, taký ten do kávy, čo rozdávajú v kaviarňach. No reakcie boli rôzne. Od výskotu tých menších, cez pubertálne úškrny adolescentov i tých začínajúcich, až po hodenie cukru do toho, kto im ho rozdával. Menovať nebudem, veď on vie. Tento rok dostali skladací pohárik a nožík rybičku a keďže nožík bol naozaj ostrý, je viac ako pochopiteľné, že darčeky bolo vhodné rozdať až na konci Ydyksebu. (obr. vľavo)

Darčeky boli rozdané a tak sme sa vrhli na upratovanie chaty, aby sme odišli s čistým štítom. Tento rok bolo to upratovanie omnoho tímovejšie. Možno to bolo možné porovnať práve pre to, že sme boli v tejto istej situácii a na tomto istom mieste aj minulý rok.

Chata sa zamkla a bolo treba odniesť podľa dohody ešte kľúče do dohodnutej prevádzky pri jazere. No a keď už sme tam boli, tak prečo by sme sa tam nenajedli. Nie však tak, ako v sobotu. Porozliezali sme sa pekne po bufetoch. Detváky si zapožičali tri vodné bicykle a vyrazili na vodu, kým my dospelí sme sa tvárili dôležito pri stoloch. Na vode sa ale nezdržali dlho, spustil sa dážď a tak sme ich stiahli na breh. Ale aspoň chvíľu si to skúsili. A to bol koniec nášho ďalšieho ročníka. Spokojní a zdraví sme sa vrátili domov.


PS: O postrehoch zo slovenskej nátury v službách ubytovacích, ale i stravovacích radšej písať nebudem. Môžem len napísať, že tento stav vyjadrený krivkou by jej dal klesajúci charakter na kvalite za nie celkom adekvátnu protihodnotu. :o))

Už teraz viem, že o rok to bude znova skvelé!

...chceš tu mať svoj postreh? Napíš ho, pošli mi ho a bude tu...