Ročník 2006 - denník


11. Augusta 2006 - Piatok

        Letné teplo a dusno sa už nevrátilo takmer dva týždne, preto plánovaná stanovačka s deťmi sa tohto roku zmenila na pobyt v penzióne. Ešte včera sme plánovali pobyt v bungalovoch kempu niekde pri Leviciach a keďže nás tamojšia teta na recepcii informovala, že až do konca leta majú všetky bungalovy a apartmány obsadené nemohli sme riskovať, že ostaneme iba pod stanmi, pretože predpoveď počasia mala tvár šedého nahnevaného mraku na oba dni víkendu. Na poslednú chvíľu nás zachránil Vilo M., ktorý nám zabezpečil pobyt v penzióne Normandia v Nitrianskom Rudne. Ľudo s Miškou a Samkom tam dorazili prví a po nejakých dvoch hodinkách sme za začali zbierať priamo na mieste postupne všetci: Marián U. s Martinkou, Peter F. s Katkou a Tomáškom, Štefan K. s Dominikom, Luckou a Stankom a ako poslední prišli autobusom Majco s Jakubkom. Bolo niečo po siedmej hodine, keď sme sa vybrali na "prieskum okolia". Skončili sme v miestnej pizzérii s malou šmykľavkou a hracím kútikom. Čas utekal rýchlo, takže než sa dojedla pizza a dopilo pivečko bola vonku už tma. Marián M. s Martinkou (tohto roku plnila plnú funkciu Matýska) pochopiteľne odrazili prví. Po ceste sme na chvíľku ešte zakotvili na kolotočoch, ktoré o tejto hodine síce ešte fungovali, ale zjavne sa točili iba pre naše detičky.Vo veľkom podkroví sme sa poniektorí túlali ešte dlho do noci, vrátane detičiek, ktoré napriek svojej únave nemali ešte vybité baterky.


12. Augusta 2006 - Sobota

        Postupne sme povyliezali zo svojich útočísk a navzájom sa ponúkali prinesenými jedlami aby sme deťom zahnali ranný hlad pred cestou do Bojníc. Posadali sme do áut a serpentínami cez kopec sme vyrazili. Keďže Matýskovo auto išlo posledné, volal nám Ľudo, že idú veľmi pomaly, aby sme ich dobehli. To sme však netušili, že sú už iba jednu-dve zákruty pred nami. Ľudo mi prudko zložil v polovici vety telefón, no po ďalšej zákrute sme pochopili. Jeho auto stálo na krajnici a pravou rukou siahal do zadného vrecka. Bolo nám hneď jasné čo v tom vrecku má, pretože z oboch strán stáli pri ňom zelení mužíci. Vraj, či si je vedomý aký priestupok vykonal. Ešteže sa ich opýtal inak by okrem pásov, za ktoré ho pokutovali, priznal aj nezapásané deti a telefonovanie počas jazdy, čím by sa tento výlet riadne predražil. Nakoniec sme do Bojníc prišli v pohode a ako inak, zavítali sme tam do ZOO. Pobehali sme, čo sa dalo - opice, slony, kačičky, papagáje, medvede a iné zaujímavé "atrakcie" než sme skončili v miestnom bufete na jedlo nahradzujúce reálne organizovaný obed. Poniektorí s opičkou na ramene, ktorá po stlačení vydávala škrekot, iní zase s umelými drakulovskými zubami s vyplazeným jazykom, či inou hračkou, pretože každé dieťa si predsa muselo niečo odtiaľto odniesť. Vo chvíli, keď sme sa rozhodli zodvihnúť unavené zadky na odchod, ten predpovedaný škaredý šedý a nahnevaný mrak obrátil na nás svoju tvár a my sme pocítili jeho padajúci hnev - dážď. Matýsek s Tomáškom a Katkou sa napriek dažďu ešte stihli pošmýkať na nafukovacej atrakcii. Po návrate do penziónu sme konečne vyhoveli prosbe detí, s ktorou sa na nás intenzívne obracali už od piatkového večera a využili sme službu miestneho krytého bazénu. Tá ich nekonečná radosť!!! No proste paráda! Také pivko pri bazéne tiež nepadlo zle... Celkom únavný deň a samozrejme aj predchádzajúca noc sa podpísala na Katke, ktorou to akosi zalomcovalo a vyhnalo jej teplotu takmer na 38 stupňnov Celzia. Avšak pripravený Brufen a následný spánok jej dodali síl natoľko, že sa jej teplota vrátila do normálu a bola znova schopná držať krok s ostatnými. Večeru sme viedli individuálne podľa potrieb detí, ale v konečnej fáze sme zakotvili v podkroví, kde si poniektorí zaspomínali na Rožníkovo-Jandovej časy pri gitare a spevavých hrách. Poniektorí pozerali telku, ale nakoniec sme aj tak padli ako hrušky zo stromu.


13. Augusta 2006 - Nedeľa

        Matýsek spal takmer dvanásť hodín, preto nebolo čudo, že sa prvá zobudila. Tomáško a Katka ju nasledovali akoby boli na jednu vlnu naladení a nastala otázka raňajok. Keďže jedáleň bola ešte zatvorená poobliekali sme tieto tri deti do gumákov a vyšli sme do jedného z bufetov blízkeho kempu. Po návrate boli už tamker všetci hore a tak ako my sa zháňali po raňajkách, ale tie si už dali dolu v reštaurácii. Ešte trochu leňošenia v posteli, ping-pongový kolotoč a pár z nás znovu rozvírilo hladinu vyhrievaného bazénu. Ešte spoločné foto so samopúšťou a Matýskovo auto vyrazilo domov ako prvé.


Takže dovidenia o rok zas...