Ročník 2004 - denník


16. Júla 2004 - Piatok

        Na obed sme si boli vyzdvihnúť objednané pekné počasie aby nám vysušilo trávu pod stany, pretože slnko sme kvôli mrakom nevideli najmenej dva týždne. Stretli sme sa pred domom, naložili zopár detí a premiestnili sme sa na inú ulicu nabrať ďalšie dve autá do sprievodu. Bolo to okolo šiestej večer. Keď sme dorazili na Rudavu bolo niečo po siedmej a tak sme po úvodných registračných povinnostiach na vrátnici našli ohnisko, pretože sme chceli v ten večer deťom uklohniť niečo poriadne nezdravé a začali stavať stany. V konečnom dôsledku to bol celkom fajn flek, jedinou a asi fakt len jedinou nevýhodou bolo, že detské ihrisko ležalo v smere pohľadu za košatým stromom, takže sme na deti vôbec nevideli. Našťastie bola s nami desaťročná Lucia, ktorá na deti dokázala už dať pozor prirodzeným spôsobom. Rozložili sme sľúbený oheň, do ktorého nám hneď detičky pichali paličky, čím ho postupne aj uhasili. Tak sme ho založili nanovo, ale teraz sme si už dali pozor aby nezhasol. Detičkám došlo, že ihrisko je prázdne, tak sa nám stratili z dohľadu kým sme im opiekli nejakú tú slaninku, či špekačky, každý, čo mal. Taký som kuchár, že som ich aj spálil. Ale určite to bolo tou hliníkovou obojstrannou panvičkou. Nikdy predtým som ju nevyskúšal. Neviem, asi by ich ani pes nebol zožral. Ale meruňka, ktorú vytiahol Peťo, bola vynikajúca. Keď sa deti napapali vzali sme ich na "tajnú výpravu". Jednoducho nám už vysmädlo a neďaleko čapovali pivko. Háveď, ako deti volal zo srandy Štefan, dostala do ruky baterky a išli sme sa prejsť po pláži, cez mostík nad vodou na druhú stranu a nazad. V miestnom bufete sme si dali po pivku, deti dostali to, čo im ockovia kúpili a hybaj na kute. Zrovna v ten večer mala začať prvá plážová diskotéka v tomto lete, takže tam už preventívne testovali repráky. A keďže bufet bez hudby by nebol bufetom, aj tu hrala hudba, ale iná a samozrejme tiež dosť nahlas. Vedel som to až podľa svojej dcéry, lebo ju z toho bolela hlava. A keď sme sa snažili v stanoch naše ratolesti uspať, dobráci naši "českí kolegovia", bývajúci neďaleko v bungalove, púšťali skupinu Kabát, na tú dobu v dosť odvážnej hlasitosti. Nepresvedčilo ich ani to, keď videli, že deti sa balia do stanov spať. Nakoniec, okolo polnoci, boli už unavení aj oni, tak to vypli a nechali nám kľudný spánok. Vonku sme pri pivku po uspávacej aktivite detí ostali štyria - Peter S., Peter F., Miro a Štefan až kým nás chlad nevtiahol nazad do stanov.


17. Júla 2004 - Sobota

        Celú noc som sa prehadzoval, lebo náš Matýsek (Tomáško) cestoval po stane aby som ho mohol zase strkať nazad do spacáku. Noc bola síce prvá teplá, ale nie až tak teplá aby mohli deti spať s otrčeným "holým" pupkom do neba. Prebral som sa na hlas svojej dcéry, že chce cikať. Tak som sa vyteperil zo stanu a keď už som bol takto vonku začal som pre tú našu "háveď" variť párky a teplý čaj. Na tom liehovom variči z hlbokého komunizmu sa to ku podivu aj uvarilo. Tatkom som prichystal kávičku i keď nie na každého sa ušlo. No čo, nemali vyspávať. Počkali sme na príchod Vlada s Vladkom a Juraja s Terezkou. Po raňajkách, kým si Vlado s Jurajom stavali stany, nás deti otravovali, že sa chcú ísť kúpať. Počasie na to bolo, len tá voda.... Voda sa nemala kedy zohriať, leda tak od dažďov, ktoré sa nás deň za dňom snažili odradiť od tejto expedície už druhý týždeň. Nakoniec sme sa išli k vode pozrieť. Prenajali sme si vodné bicykle a neskôr poniektorí aj loďky a pekne sme sa vypekali na slnku a pri vode. Ako to už býva, voda a deti patria k sebe a keď šantia, nevšimnú si ani jej teplotu. Vlastne chlad. Ale ku podivu nebola zase tak studená ako by sa dalo z prognózy predpokladať. Len čo sa naša háveď omočila bolo treba skúsiť miestnu kempovú reštauráciu, s ktorou sme už mali skúsenosti z minulej expedície. Detské ihrisko v rešataurácii tu bolo na svojom mieste tak ako minule, takže než nám priniesli jesť detičky sa fajnovo opieskovali a pohrali. Tohto roku mala už reštaurácia názov pizzérie, ale ako sme sa boli jednoznačne zhodli, pizzu tu mali fantastickú. Poobedie sme pre neúspech uspať akékoľvek dieťa v horúcom stane, alebo len tak v chládku pod stromami, strávili na pláži, kde nás slniečko krásne vycucalo. Akurát Peťovi S. sa podarilo Katku uspať. Večera bola pri ohni, ako včera, potom znova tajná výprava, pivko a spať. Paráda. Túto noc sme už ostali na nohách viacerí - Juraj, Vlado, Peter S., Peter F., Ľudo a Štefan. Nie, že by bolo chladno ako minulú noc, ale keď boli tri hodiny ráno, bolo viac než vhodné odkotúlať sa do stanu.... Tá meruňka bola fakt dobrá.


18. Júla 2004 - Nedeľa

        O našich ženách sme mali pravidelné tamtamy, takže sme vedeli, kde boli a hlavne do koľkej. Pohoda, lenže chystali na nás prepadovku práve v tento deň, ktorá bola prezradená ešte v sobotu. Naštastie boli od toho odhovorené, čím sme získali najmenej dve hodiny neorganizovaného času. Na raňajky deti dojedali, čo ešte zostalo a začali sme pomaly baliť. Tí šikovnejší išli k vode skôr, ostatní sa motkali pri balení. Tento deň bol už taký odchodový, pocit, že tu už večer spať nebudeme urobil svoje, takže ani toho času nebolo na voloviny toľko. Háveď sa vybláznila vo vode, tentokrát bol v nej aj Matýsek (Tomáško), lebo bola už teplejšia. Obedovali sme v pizzerii a po obede si deti dali zmrzlinky. Okolo štvrtej-piatej poobede sa rozpŕchli kompletne aj posledné "kusy" výpravy.

Takže dovidenia o rok, priatelia!