Ročník 2003 - denník

26. Júla 2003 - Sobota

       Spred domu sme odchádzali okolo desiatej hodiny rannej. Na Rudavu sme dorazili do hodiny a ku podivu to nebolo až také ťažké nájsť kemp na prvý krát. Boli sme tam s Ľudom prví a len čo sme si vybrali miesto na rozloženie stanu, volal Peťo, že kde to presne je, pretože vraj asi prešvihol odbočku za Malými Levármi. Nakoniec aj oni dorazili a našli sme sa vlastne v pohode. Stany sme rozložili pod košatým stromom hneď vedľa detského ihriska, čo sme usúdili ako veľmi dobrý ťah, pretože kým sa my budeme zabávať inými povinnosťami, deti sa zatiaľ môžu hrať. Keďže detičky boli na aktivite takéhoto druhu, dá sa povedať, po prvý krát, už z rozkladania stanov mali celkom krásny zážitok. Samozrejme ich to nebavilo dlho, čím ale nechcem povedať, že nám to dlho trvalo. Jednoducho sa išli hrať na to detské ihrisko, ktoré bolo lákavejšie a asi na päť krokov od Peťovho stanu. Za zásluhu, že sme vybrali také fajn miesto, postavili stany a aj za to, že detičky sa nám už na ihrisku dosýtosti pohrali, sme sa vybrali do kempovej reštaurácie ochutnať miestnu kuchyňu. Boli sme milo prekvapení, pretože než sme čakali na jedlo, deti sa mali kde hrať. Malé oplotené ihrisko, z ktorého nebolo možné uniknúť inam, než ku stolom reštaurácie rozloženými pod slnečníkmi a malé pieskovisko s "erárnymi" hračkami priam volali aby sa s nimi deti hrali. Oddychová detská lavička postavená v tieni stromu a hojdačka, to všetko dotváralo príjemný pocit. Taký malý prírodný detský kútik. Po obede sme si chvíľu odpočinuli, ale fakt len chvíľku, lebo detičky nás ťahali hneď k vode. A keď sme sa pokupkali a vyšantili vo vode, vrátili sme sa k stanom aby sme mohli prejsť k ďalšiemu bodu programu. Ľudo nafúkal vojenský kajakový čln, odniesli sme ho všetci spoločne na vodu a na pláži sme si požičali vodný bicykel. Deti boli ako vo vytržení, museli sme dávať pozor aby nepadli do vody, najmä keď preliezali z bicykla do lode a naopak. Asi po hodine sme zamierili k brehu a ešte pred odovzdaním vodného bicykla sme nechali Katky, Mišku a Samka šmýkať sa po šmýkľavke, ktorou bol vybavený tento vodný bicykel. Samozrejme, že si omočili najprv nohavice, potom spodné prádlo a v neposlednom rade aj tričká. Boli mokrí ako sa na rozšantené deti právom patrí. No a aby sme ich nenechali prechladnúť, bolo už skoro sedem hodín večer, obetovali sme pre nich svoje tričká, čím sme dievčatám vyrobili dlhé šaty. Bicykel sme odovzdali a kým deťúrence šantili po brehu na pláži, my sme si dali v kľude za jedno - dve pivká. Večer sa tým pádom pomaly schyľoval ku koncu, ale spoločnú hygienu v umývarke s "vojenskými" hrdzavými žľabmi sme si jednoducho nemohli nechať ujsť. Obloha bola krásne hviezdnatá, ľudí naokolo málo a tak tie naše malé "potvorky" pospali ako na povel. Každé samozrejme svojim štýlom. Katka mi zaspala veľmi rýchlo (to je ten náš štýl) a tak, kým Ľudo s Peťom ešte uspávali, zbehol som do blízkeho bufetu po pivo. Bolo počuť ako Ľudo zaspal v pol vete rozprávky, ale Miška bola slušná a zaspala pri ňom sama. Stretli sme sa v posede asi o hodinu, keď sa konečne tým dvom podarilo ratolesti uspať, alebo keď si trochu pospali, ale pivko už malo padnutú penu, gitara bola dávno naladená a tak sme si oteckovia rozbehli konečne večer po svojom. Cigárka dovezená priamo z Kuby nám robila spoločníčku až kým na nás nezačala padať ranná rosa.


27. Júla 2003 - Nedeľa

        Ráno bolo veľmi zaujímavé, pretože na noc sme z obavy, aby nám nebola zima, poobliekali aj svoje ratolesti pekne do teplého. Slniečko sa však oprelo o zvršky stanov tak, že nebolo ani možné vyspávať v stane dlho. Hneď po rannej hygiene sme vyrazili na pláž, kde sa deti mohli konečne aj najesť, pretože všetky bufety otvárali až o desiatej hodine rannej. Voda bola omnoho teplejšia ako predošlý deň a tak sme sa tam preflákali celé doobedie až mali detičky fialové peričky. Miestna reštaurácia nám znova umožnila niečo zjesť a hneď po obede sme zložili stany a plný zážitkov sme Katky, Mišku a Samka priviezli k jejich maminkám.
Prvá expedícia teda dopadla nadmieru spokojne.

Takže dovidenia o rok, priatelia!